Leya + support: Junge Eko

Počas posledných rokov sa Leya stali kultovým menom medzinárodného undergroundu. Popri vlastných nahrávkach spolupracovali s umelcami ako Eartheater, Actress, Okay Kaya, Ecco2K či claire rousay, ich tvorba zaznela v galériách MoMA a Palais de Tokyo, na módnych prehliadkach svetových značiek, v porne aj na popredných svetových festivaloch. Mixtape Eyeline a najnovší album I Forget Everything potvrdzujú ich schopnosť neustále rozširovať hranice vlastného jazyka – od komornej intimity cez avant-pop až po temné ambientné krajiny.

Leya patria k najosobitejším hlasom súčasnej experimentálnej hudby. Newyorské duo harfistky Marilu Donovan a huslistu a speváka Adama Markiewicza vytvára zvukový svet, ktorý The Guardian opísal ako „hudbu znejúcu zároveň 300 rokov staro aj ako z ďalekej budúcnosti“. Pomocou alternatívne ladených strún, operného vokálu a podmanivej práce s disonanciou premieňajú tradičné nástroje na médium pre niečo zvláštne, snové a nejednoznačné – hudbu pohybujúcu sa medzi extázou a nepokojom.

Naživo Leya vytvárajú zážitok, ktorý sa vzpiera bežným kategóriám. Krehká krása harfy sa stretáva s duchovným napätím hlasu a huslí, zatiaľ čo medzi jednotlivými tónmi vzniká priestor pre niečo nevysloviteľné. Výsledkom je hypnotický koncert balansujúci medzi starobylým rituálom, experimentálnou kompozíciou a víziou hudby budúcnosti.

Catia Lanfranchi vyrastala pri organe, ktorý formoval osobitú farbu jej hlasu. Hoci ju život zaviedol ďaleko od domova, tento nástroj ju stále spája s niečím dôverne známym a blízkym. Prostredníctvom experimentálnej piesňovej tvorby a súčasného zvukového dizajnu Junge Eko spochybňuje pochmúrne dedičstvo organa. Pôvabné elektroakustické kompozície poskytujú priestor improvizáciám so širokou škálou dynamiky a emocionálnych vrcholov, až napokon nachádzajú pokoj. Junge Eko, známa z rôznych kapiel a spoluprác, si svojím prvým sólovým albumom WWTAWWTAL: Selwi, získala uznanie kritiky a oslovila medzinárodné publikum.

„Only those who have a really fine sense for their environment also have a really fine sense for art. Anyone who mistakes Junge Ekos delicacy for fragility is very much mistaken: there is so much inner strength in this music, insane beauty and endless inspiration.“ Irascible